Vypínač AD 2017 (28 – 29 Dec 2017)  
04.január 2018, 17:18

Dvetisícsedemnásty sme turisticky zamkli na osvedčenom mieste. Pomaličky, v pokoji a na pohodu.

Keďže počasie pred Vianocami rovno dvakrát znemožnilo vytrepať sa na Kráľovnú konečne aj v zimnom šate, zostávalo dúfať, že vydá aspoň na aspoň niečo medzisviatočné na tradičnú rozlúčku s rokom. Chvalabohu vydalo a okolnosti sa nemohli vyvinúť lepšie - išlo sa na chatu pod Suchým. Dobre čítate, nie na Suchý ako v januári 2016, ani na MF hrebeň ktorý sme práve s Mr.Šimonkom žoviálne brázdili v lete 2014, lež práve na chatu. Namlsať sa atmosférou človečiny, tlejúceho až horiaceho priateľstva, dozaista i tradične dobrou kuchyňou, v absolútnom kľude sa jednoducho zľahka vyvetrať a popritom sa trochu maznať so snehom.

Či všetko vyšlo ako malo? Mierou vrchovatou, hoci front v prvý deň dvojdňovky doniesol miesto snehu tekutý lejak prakticky po celý čas výstupu až tesne pod chatu. Znaveným po aktivitách predchádzajúceho večera sa nám ani vrtuľa do kopca netočila bohvieako výnimočne a popri rukách-nohách aj mozog vypol predčasne. Po príjazde do úkrytu tak nasledovala ešte regeneračná poldruhahoďka. Po nej už šlo všetko ako bolo plánované: jednoducho si oddýchnuť od všetkého stresopudného, tak ako poslanie sviatočného obdobia káže.

A dopadlo to parádne. Aj gitarka podchvíľou zahrala a sa trošíčku pospievalo, aj nočné preľuftovanie v podobe prechádzky okolo chaty bolo, aj jeden symbolický maličký s domácimi aby sa lepšie spalo. A potom v noci kraj načisto obelel pod tridsiatimi číslami čerstvého a doobeda dňa druhého sa aj prácou ďakovalo miestnemu duchu, aj darčeky sa rozdávali. Všetko do seba zapadlo ako malo, až bolo otupno že aj dole zas treba ísť. Nuž ale veruže trebalo, tak sme sa pobrať museli okolo obeda práve keď sa chatička plnkovala tradičným vianočno-novoročným nátreskom aj napriek nečasu po tieto dva dni. Baby to ale zvládali s až neskutočnou noblesou, čo len dotváralo celú tú naokolo panujúcu pohodu.

Neboli plány, neboli výkony, neboli tempá, neboli ani vrcholy, za celý výjazd som urobil jednu jedinú fotku...



Stlačil som tlačítko "OFF". Priznávam bol som po tieto dva dni dosť lenivý, nechcelo sa mi nič riešiť, ani sa mi dokonca bohvieako nechcelo socializovať. A práve vďaka tomu to asi bolo také príjemné. Akosi sa začínam meniť na turistu ducha než zozbieraných kilometrovrcholov a baví ma to stále viac. Už len treba dúfať, že nový rok 2018 ponúkne viac priestoru a viac odhodlania na aktívne strávený čas tam hore mimo civilizácie. Predsa len, v tom uplynulom to mohlo byť aj o kúsok lepšie, treba sa však s úctou poďakovať za to, čo nám dopriate bolo. Posledný teda za sebou pre rok 2017 už zhasol, svetlo horských príbehov ale v duši rozhodne horí naďalej.

Nezbudská Lúčka -> ch. pod Suchým ( "cyklotraverzom" ) a späť (~ 14,5 km; +800 výšk. m)




Komentáre