HOROBZORY: Nekonečné konce začínajúcich začiatkov (1 Mar 2017) 
02.marec 2017, 13:40 - Horobzory

Len pár dní po poslednom domácom pozorovacom výjazde sa cez nás promenádoval ďalší zaujímavý studený front. A tentokrát tu nechal nielen dočasne studený vzduch s bratislavsko-malokarpatskými výhľadmi. Zanechal za sebou totiž aj ďal(ekej)šie navždy splnené sny.

Pred piatimi dňami to bolo dobré (viď report TU), ale mohlo byť lepšie. S frontami sa však po dlhej inverznej zime zrazu roztrhlo vrece a tak už čoskoro prišla ďalšia potenciálne zaujímavá situácia. Popolcová streda. Front prešiel nad ránom, za ním bol príjemný a priaznivý studenší vzduch a bolo evidentné, že šanca uvidieť Alpy z rodných končín bude okrem mnohých iných súčasných okolností v prvom rade záležať (ako vždy) len na tom, či sa nad nimi stihne popretŕhať oblačnosť. Ešte hodinu a pol pred západom Slnka nestíhala. Potom sa však dianie náhle zvrtlo - na dejinné. Mraky začali pomaly trhane ubúdať a súčasne ich základňa stúpať, opakovaný telefonát kolegom na bratislavskú Kolibu bol povzbudivý, masív Schneebergu sa im začal ukazovať. Nebolo však ani zďaleka vyhraté, od nás je to k nemu takmer 2x taká vzdialenosť a aktuálna oblačnosť nad horskými masívmi je maximálne nevyspytateľná. Bolo ale v každom prípade rohodnuté, ide sa znovu skúšať.

Príchod na miesto "M" v kmeťovských vinohradoch na Starej-Černockej hore [48.179742 18.235742] zhruba 25 minút pred sunsetom, na horizonte to čo sa týka oblakov na prvý dojem vyzerá oveľa lepšie než 5 dní dozadu. Napr. Bratiska za Duslom je takto fešne nablýskaná:



Nádej zdá sa žije. Teraz prichádzajú rozhodujúce minúty. Ukazovák treba mať stále v strehu na spúšti a v neposlednom rade, treba sa zorientovať a identifikovať, kde presne treba toten Schneeberg hľadať. Netrvá mi to ale dlho a v plápolajúcom nebi so zapadajúcim Oskym zaostrujem na zaujímavý objekt, ktorý sa nápadne podobá na kopec:


Ešte chvíľu čakám, uisťujem sa. Obrysy zdanlivého kopca sa nehýbu, odrkývajú sa ďalšie časti masívu a objekt sa tvarom začína podobať na ten zo simulácii. Je to jasné a ostré (môj chabý zrak síce na uvidenie potreboval foťák resp. ďalekohľad, no bystrozrakí by nemali problém voľnoočne)! V prvý deň klimatologickej jari roku 2017, po desiatke pokusov, sa mi konečne z rodného kraja ukázali Alpy - konkrétne ich najvýchodnejšia dvojtisícovka a prvý naozaj dominantný kopec v smere zo Slovenska.
Aby bolo hneď fakticky zrejmé, Schneeberg je názov celého horského masívu v Alpách, provincia Východné Alpy, subprovincia Severné vápencové Alpy, skupina Rax-Schneeberg. Masív má niekoľko vrcholov, z nich najvyšší Klosterwappen meria 2076 m n.m. V ultrazoome na jednej z najostrejších spomedzi mora celkovo vyfotených (dohromady asi 250) fotiek oficiálne a popisne vyzerá zo Žitavskej pahorkatiny asi takto [simulácia horizontu TU] [originál fotky TU]:



Mraky sa hýbu, ale hory stoja hrdo!


Takto trochu odzoomovane v "dramatickej" kompo so zapadajúcim Slnkom:


A opäť detailnejšie na jednom z najdlhších časov, cca hodinu a štvrť po západe Slnka. Fešák sa veru pretŕčal poriadne dlho, podmienky sa s každou minútou ešte vylepšovali a oblakov ubúdalo. Nabažil som sa ho veru dosýta. [originál fotky TU]


To ale ešte nie je všetko. Simulácia [viď TU] totižto tiež ukazuje, že len kúsok naľavo od Schneebergu by z rovnakého miestečka mali byť vidieť aj ďalšie susedné alpské vrcholky, ale naozaj len drobné kúsočky kopcov. Sprvu som si myslel, že stromy na blízkom horizonte budú vo výhľade prekážať, doma na fotkách som ale zachytil jeden veľmi zaujímavý dostatočne pretŕčajúci objekt. Bolo ho vidno vždy (keď zrovna nebol v mrakoch) práve na mieste kde by sa na teoretickom horizonte mala nachádzať aj ďalšia východalpská dvojtisícovka v susednom masíve Rax. Nuž niet prakticky žiadnych pochýb, že ako bonus a zároveň môj nový diaľkový rekord sa ukázala aj táto bezmála dvesto kilometrov vzdialená slečna [originál fotky TU]:


Voľným okom neviditeľné ani pre orla, ale dlhé ohniská vedia divy!


Aha, spoločne s veľkým snežným bratom trčí Hojkôpka napr. aj tu, o zhruba trištvrtehodinku neskôr [originál fotky TU]:


Áno, bol to jednoducho magický večer keď začiatkom jari začala extáza začiatku Álp. Koniec čakania na nekonečne ďaleký najdlhší "rodný" domáci výhľad prišiel. Treba sa poďakovať bratislavskému kolégiu, menovite Palimu, za studnisko trpezlivosti keďže som ho zakaždým otravoval s atuálnymi počasiarskymi poznatkami a radami vždy keď prišla aká-taká vhodná príležitosť na pozorovanie. Vyšlo to však až teraz. Oná úvaha spred pár dní, že to viselo už doslova na vlásku, sa ukázala pravdivá a som za to veľmi rád. V tento deň/večer klaplo absolútne všetko. K tomu ešte nespomenutému pridávam tiež fakt, že napr. Slnko v tento dátum zapadalo na azimute prakticky presne za pozorovanými alpskými kopcami, prakticky ideálna bola aj trajektória zapadajúceho kotúča - inými slovami dokonalé osvetlenie. Blížil sa od Álp aj ďalší front, ktorý ale pár hodín so svojim príchodom počkal, takže načasovanie momentálneho stavu počasia bolo ako z partesu. Ešte aj vietor ustal a len taký soft-vánoček podchvíľou pohladil človeka, preto sa cvakalo príjemne.
Čo dodať?! Jedna túžba už je teda realitou, Ďerečania už nemajú Alpy len v Jednote :salut: , avšak z domovských končín už ďalej vidieť nemožno. Ale sú tu výzvy ďalšie a ciele nové. Už by sa veru patrilo, aby napokon neodolala ani magická 200-kilometrová hranica.

Spolu som na pozorovacom mieste napokon strávil necelé dve hodiny, kvôli zabudnutej čelovke bola temná nočná cesta domov rozhodne zaujímavá :D Zatiaľ teda do (u)videnia, ale záverom predsa ešte pár rozlúčkových foto. Trebárs veľmineskorovečerný farewell so Schneebergom, v popredí s pumpou vo Veľkom Kýri (cca 6,1 km :mrgreen: ):


Nitra na hrad!


A všetko to skončilo pod pozorným dohľadom mladého pána:

__________________________________________________

P.S.: V rámci rekapitulácie celý dnešný pohľad ešte raz nasimulovane TU


Komentáre