Hejtráci a nielen Horehron (25 – 29 Aug 2016) 
04.september 2016, 14:27

Letnému robotnému zapekleniu bolo konečne povedané "orevuár", ale až dosiaľ sa z rozličných dôvodov nedarilo plnohodnotne uniknút k výšinám. Okrem iného aj kvôli počasiu, ktoré ale práve koncom prázdnin nabralo úplne iné grády. Koncoaugustová slnečná zálievka začala a Kráľovná volala, tak ako každý rok! Siedme jej dosiahnutie bolo už dávnejšie naplánované s Hatatitlom (práve s ním sme boli na Holi aj pri premiére ešte v r. 2010), ktorý si Hoľu vymyslel a tak sa jej nevedel dočkať, že si tento výjazd medzičasom viacnásobne odložil :D

Krásne šialenstvá začali hneď od začiatku. Večerný presun do Šumiaca nasledovaný nočným výstupom na KH. Čo si budeme hovoriť, kráčať kliometrový vertikálny stupák pod obsypanou hviezdnatou oblohou je proste extáza. Do zhruba polovice výstupu to bolo ako po masle, predsa len však následne prišla aj menšia krízička, umocnená nielen nocou, ale aj medzičasom vytvorivším sa vrcholovým obláčikom a vetrom. Tesne po polnoci ale vrchol neodolal. Dvoch českých starších kolegov spiacich v núdzovke sme museli vyrušiť zo snových stavov, ale snáď sa na nás za to nehnevajú. Ďalšia výzva bola splnená, endorfíny momentu, ale aj ich zásoby na ďalšie dni správne nahromadené. Môj kolega btw vyvliekol hore 25-centimetrov vysoký široký matrac ako v Kempinskom. Nie nadamo bude s jeho menom už navždy spojené slovíčko "pumpár".

V piatok 26-ho ráno sme si samozrejme nemohli nechať ujsť miestny východ Slnka. Nočný mráčik sa nad ránom rozplynul, a tak všetko dopadlo v najväčšom a najkrajšom poriadku. Boli aj nejaké tie ďaleké horizonty, ktoré ma v poslednej dobe tak fascinujú (o nich ale neskôr). Na rozdiel od "Peppies" sme si vzhľadom k únavným predošlým hodinám ešte trochu schrupli, a znovu sa naštartovali až cca po desiate. Na deň druhý bol vybraný hôľny hrebeň Kráľovohoľských Tatier s tým, že veď uvidíme pokiaľ to dotiahneme. Totálne bezobláčikovské počasie tlakovej výše spôsobilo nielen krásne scenérie, ale aj nerovnomerné pripečenie kože. Dobre preto padlo aj osvieženie na každým dňom prekvitajúcej Andrejcovej. Napokon sme z hrebeňa zliezli z Priehybky do totej Heľpy po zhruba 21 od dopoludnia našlapaných kilometroch. Ďalšie nespomenuté zaujímavosti dňa prehľadne: príjemné nečakané stretnutie s Pencurákom z hikingu pod Strednou hoľou, Hatošove kamenné nohy a spústa ľudí a hejtu. Tie hejty ako obvykle a tak bolo každý deň, a taktiež to platí aj pre hromady turistického národa počas prebiehajúceho ideálneho dovolenkového obdobia.

Deň číslo 3 bol pôvodne stanovený za oddychový. Zapriahli sme automototátoša z našej tradičnej horehronskej základne u Hatoškovho strýca Dušana na vaľkovnianskom Zlatne a zamierili do Muráňa, že si urobíme takú nóbl prechádzku na Muránsky hrad. No z prechádzky bolo nakoniec +550 výškových a zopár vynesených vriec piesku hore na zrúcaninu hradnú (niektoré časti v rekonštrukcii), takže Hatala zase mierne pripomínal zrúcaninu ľudskú. Bol to ale inak výrazne fajný lehárový deň. Hradné múry v sebe ukryli napr. veľmi pekné výhľady. No veď Muránska planina je konieckoncov veľká krása a divočina súčasne, čo my obaja máme v krvi. Ešte sa bude treba vrátiť!

Čo vykonáme v nedeľu? Diskusia bola dlhá a vyústila v záver, že treba počúvať srdce. Boli sme predsa v kraji výsosti Hole, takže verdikt znel jednoznačne. Opäť hore na Kráľovnú, ale tentokrát z druhej strany z vernárskeho Pustého Poľa cez osviežujúcu nádheru Martalúzky. A potom večer a ešte jedna noc s ňou. V pohodičkovom tempe, až Hatoško uznanlivo krochkal šťastím a potvrdil, že tento výstup na KH sa mu páčil najviac. Na vrchole to ale spočiatku bolo ródeo. Stovky ľudí na všetkých možných dopravných prostriedkoch (dokonca asi desiatka áut, wtf?!), preto bolo potrebné počkať do pokročilejších popoludňajších hodín na odľudnenie. Dokonca aj bača vyviedol svoje ovčie stádo až na samý vrch a pekne tam spoločne do rána zabrízgali celé okolie od hoven. No stáva sa, Hoľa vždy niečím prekvapí... Nevšedná bola aj táto, moja v poradí už štvrtá noc na milovanej hore. Prekérna situácia, do miestnosti s maximálnou natlačenou kapacitou 6 ľudí sa prišlo vychrápať dohromady 13 turištov (baču a jeho staff nerátajúc). Tí so stanmi napokon nútene strávili romantickú noc niekde po okolí v silnom vetrisku, dva ďalšie kusy vonku pred dverami. Nám čo sme prišli skôr a neboli sme vybavení na iný pobyt než vnútri, prischlo pohodlie núdzovky. Nielen západ Slnka, ale aj noc boli teda fenomenálne. Keďže sme si medzi sebou ale v rámci čo najväčšieho komfortu rôzne povymieňali výbavu, mne sa ušlo spať prakticky na holej zemi (pumpár dal svoju posteľ tým čo boli vonku a ja jemu moju karimatku aby neplakal). Z podlahy by kríže chladilo znamenite, ale veď to je len jedna noc a my sme nejakí tí horskí terminátori !

Obligátny ďalší Hôľny východ Oskara bol už nasledovaný iba rozlúčkou so spolunocľažníkmi a zbehom dole do Šumiaca. V prvej časti sme to švihli po asfaltke, neskôr pred cieľom keď sa cesta začala stáčať do priveľkých oblúkov sme sa vrátili klasicky na značku. Konečne sme od štvrtkovej noci uvideli na oblohe nejaký ten mrak, aj to len pofidérny, front bol ešte ďaleko. Ešte zopár rád a romantických odporúčaní turistom, ktorí práve štartovali svoje túry na vrchol a už to bolo. Teda ešte nie, lebo zo Šumiaca sme po nákupe napokon pridali ďalších 7 asfaltových kiláčikov do Zlatna, lebo bus išiel až o dve hodiny. Sranda tak skončila až pri pstruhoch, jesteroch a lamách (fakt!) v tamojšej chovnej stanici u Hatoškovho strýka Mira.

Dve lamy z dolniakov, alias hajtráci a hejteri, teda napokon v zdraví prežili krásny čas v ich zasľúbenej zemi. Ku krásam Kráľovej hole sme zase pridali niečo iné a preskúmali v jej okolí aj niečo nové. Objavte to aj vy, na Horehrone sa to zaiste vyplatí.


Odkaz na kompletnú fotogalériu z tripu >>




► Najvyššie a významné vrchy:



► Výrok akcie:
"A v Podbrezovej zhasnú pece?!? Čo si k*k*t?! "
(takto kvetnato nás všetkých prekvapil inak umiernený Dušan pri premýšľaní, či vo sviatok pôjdu zo Šumiaca autobusy)


Komentáre