HOROBZORY: Z nížin do výšin (7 Jún 2016)  
07.jún 2016, 08:44 - Horobzory
Nie, tentokrát žiadne vandre po horách. Hory, presnejšie obvykle neprístupné "horyzonty", totiž prišli za mnou k nám!

Príbeh tohto príbehu sa začal písať keď sme s mr.Skútrom pred rokom v januári drkotali zubami na Veľkej Javorine. Na fotkách som si až doma všimol, že na horizonte toho vidno dosť veľa (viď vtedajší report). Nuž odvtedy som sa trochu začal hrajkať s teóriou i praxou ďalekosiahlych výhľadov. Šokantné bolo keď som zistil, že z rodného Kmeťova (konkrétne z našich vinohradov) je možné dovidieť do Nízkych Tatier. Dá sa to preto, lebo pohľad tak trochu zázračne smeruje osou celej Slovenskej brány a len úpätiami a okrajovými časťami jednotlivých pohorí na trase, čím v ceste neclonia žiadne vyššie kopce Stredohoria. Chcel som to raz vidieť a zaplnilo mi to ten povestný kútik duše, ale že to nakoniec bude taká "rýchlovka"...?!

Prvý oficiálny pokus prebehol pred pár mesiacmi. Bolo najchladnejšie ráno uplynulej zimy, vonku -15 a keď sa začalo brieždiť (najlepšia dohľadnosť býva krátko pred východom Slnka), už aj som pádil s foťákom na to správne miesto "M". Výsledok? Zápis do knihy v živote postváraných hovadín. Prvopokus bol neplatný, nebol to proste najlepší pozorovací deň, ale ranné kilometre v takej kose a fajný čajík na poľovníckom posede boli prinajmenšom romantikuš.

Potom prišlo včerajšie ráno. Na poľskom webe som naďabil na infošku, že sa k nám od severu-severovýchodu priplichtila tlaková výš so suchým vzduchom z vyšších zemepisných šírok. Inakšie povedané, poveternostná situácia ako stvorená na ďaleké pozorovania. Už včera večer pri západe Slnka a po troške následných fotošopáckych efektov som si bol istý, že som sa z rodnej dediny kukal a aj odfotil 126 kiláčov vzdialenú Skalku v Nízkych Tatrách. Bola tam ešte určitá miera neistoty, lenže blížilo sa dnešné ráno, až to malo byť skutočný výhľadový prajmtajm. Ako to dopadlo? Dokonale, teda až na to vstávanie o trištvrte na štyri. Slušný kus pretŕčajúceho masívu Skalky s prstom v nose voľným okom a s troškou pomoci od techniky aj jej najbližší nízkotatranskí susedia. Rozumej: dokuk z Podunajskej nížiny od Žitavy do Tatier a čistý ako vínko, vyše 130-kilometrová dohľadnosť z kmeťovských viníc na Chopok ako keby to bolo za rohom. Však posúďte sami, kanón všetko zachytil:








Jedno obyčajné júnové ráno sa tak premenilo na žiarivé splnenie malej dušičky, že raz sa to môže podariť. Pred nami sú však v diaľkovom pozorovaní už teraz nové výzvy, a stále aj tu na domovine! Žeby Alpy zo susednej dediny? Áno, aj to sa teoreticky dá, takže lovu na bezmála 200 km kukuč nič nebráni, nuž hádam raz...

Na samý záver z dnešného ďalekosiahleho rána ešte aj nejaké fotočky navrch:


Komentáre