Všetko v ničom, veľkosť v malosti, alias Magurka trip '16 (21 – 23 Máj 2016) 
24.máj 2016, 13:23
Na prevetranie nás tentokrát zlákala stará banícka osada priamo pod hrebeňom Nízkych Tatier so svojim okolím. Stále vyľudnenejšia, ale tým magickejšia Magurka so stálymi obyvateľmi, ktorých možno spočítať na prstoch jednej ruky (3 ks), bolo pred štartom určite to správne lákadlo. Jedny zo zákutí otčiny, ktoré figurovali na mojom zozname tých návštevynajželanejších, takže teša bola samozrejme veľká. Opäť v sparingu s dopravcom Hatatitlom, ktorý predsa nemohol zahodiť deň dovolenky len tak pre nič za nič ;-)

Dni 0 a 1
Magurka -> Mestská hora -> Chabenec -> útulňa Ďurková -> Latiborská hoľa -> Magurka (aj so zachádzkou na Latiborskú cca 21 km; +1200 m)

Už večerný príchod na miesto činu nás zfascinoval. Osada učupená ďaleko od civilizácie (najbližšia dzedzina 15 km) zahrala na dušu svojou najväčšou veľkosťou, ktorou je jej malosť. Útulnosť, skromnosť a romantickosť. Aleja prastarých veľkolepých líp pri ceste, malebné dreveničky, exkluzívny výhľad na Salatín, ticho, skvelá chata Magurka s ešte skvelejšou kuchyňou. Asi takô je zhrnutie jednej z nových srdcu blízkych, na potulkách objavených lokalít.
V prvý šlapací deň sme sa odpratali pozdraviť hlavný hrebeň NT. Sprvu serpentínmo na rázsochu Mestskej hory, tu raňajočky v trávičke a potom už sám pán hrebeň. Neodolali sme v perfektný deň zachádzke na Chabenec, následne obedu na Ďurkovej. Práve tu sa zrodil okrem obedíka aj top vtip výpravy:
- Prečo cigáni nič nerobia?
- Lebo sme im už všetko spravili.

Pak sme urobili zachádzku ešte aj opačným smerom hrebeňa až po Latiborskú hoľu, troška sa na nej vylebedili, v teplý deň s veľmi slušným výhľadom napr. až na Babiu horu (73 km). Zostal čas už len na zostup späť na Magurku, dve večere a hokejové finále MS. Troma slovami: nadmieru podarený deň. To ucítili aj naše ctené tváre a krky, červenáme sa po tieto dni nie od hanby, ale od radosti, že sme vychytili ideálne slnečné hody. Trúsili sa v krásnu nedeľu aj ostatní horychtiví nadšenci, aj keď som ich možno na hrebeni čakal viac, ale o to lepšie.

Deň 2
Železnô -> Ráztocké sedlo (vrátane asi polkilometrového kufru) -> Salatín a späť (cca 11,5 km; +750 m)

Ďalší deň, pritom len o kúšťok opačným smerom, predvídal nakuknutie medzi vápence do krasu v podobe výstupu na dominantný, fešákovský a tým pádom nevynechateľný Salatín. Ranná rozlúčka s Magurkou, presun pár autokilometrov do Železného a hybaj ho hore. Cestou podľa istej mapy Zasratý potok (klik tu) a žiaľ i topnegatívny moment - skratky ako JCB, LKT, LIAZ, STIHL, najviac pod Ráztockým sedlom. Lesnícke onanie všade kde sa pohneš, NDPČ! Od sedla grandiózny pohľad na Salatínovu dominanciu, výživný strmák sme ale tušili už z výhľadov na kopčisko zo včerajška. Tak aj bolo, +400 výškových na jednom kilometri, alebo meter do výšky na dva a pol metroch do diaľky. Výzvy sú ale pre odvážnych, takže sme samozrejme zvíťazili. Hore exkluzívne kukaníčko na šicke strany (viď pano i video), fotoorgie, doslova povinné polhoďkové lebedenie. Very feši kopec, len čo je pravda, a kvôli svojej polohe zas nie až tak navštevovaný, pre nás tichomilov len dobre. Čas do návratu do civilizácie sa ale krátil, nuž museli sme sa poddať aj my a vyraziť naspäť k povozu na Železnô. Ešte nohe do potoka a hajde dom!

Jasnô po tomto tripe je, že bolo až príliš jasno, a ešte najmä to, že okolité "nič" zabudnutej osady skrýva absolútne všetko, čo pravý tulák a vandrák potrebuje. Už teraz sa mi nedá dočkať okamihu, kedy sa na Magurku vrátim(e).


► Obraz
(tri foto na konci & panorámy by Hatoško)



Pano 1: kruháč zo Salatína
Pano 2: západná časť hrebeňa NT zo Salatína


► Obrazozvuk



Komentáre