Tour de Kras a priľahlých krás (5 – 10 Sep 2015)  
22.september 2015, 15:54

Pekná započatá tradícia (po Malofatre 2012 a Malofatre 2014) sekundárneho diaľkového putovania aj na sklonku leta mala svoje pokračovanie, už len to je výborné! Po infekčno-pracovnom pekelnom lete na nížine už nohy strašne bažali za novými výzvami. A nová misia veru už na papieri vyzerala nesmierne zaujímavo. Turistický kukuč sme sa tentokrát rozhodli urobiť východnejšie ako obvykle, zato v lokalite obzvlášť jedinečnej a lákavej - Slovenskom krase. A k nemu ešte aj s niekoľkými bonusmi navyše.

Nič nenasvedčovalo tomu, že sa v nočáku do Plešivca, štartovacieho bodu výpravy, vyspíme. Takto plnú Poľanu (áno, to je ten opradený vlak, v ktorom je možné naozaj všetko!) som ešte prisámbohu nevidel. Našťastie všetko (aj chalanisko-občasný trailrunner, čo mal rovnaký batoh ako ja!) sa to vypratalo z kupéčka von v Leviciach a zhruba štyri hodinky pokusov o spánok priniesli celkom obstojný oddych pred začiatkom pochodu.

Deň 1


Prví sobotní zákazníci v plešivskej Jednote nakúpili zásoby na dva dni a pustili sa do boja. Hneď po ceste asfaltovou zvážnicou hore na Planinu nás ale chytil dážďa skôr než sme sa stihli poriadne rozohriať, museli sme na Ďulovej odstaviť motory cirka na tri hoďky, pokiaľ dolialo. Čo už, využili sme aspoň na ďalší diel dospávania. Nečakaný rejn-dilej nás tiež prinútil zmeniť trasu dňa, nová (o čosi kratšia) trasa cez asi najkrajšiu časť planiny ale nebola nijak menejhodnotná. Perfektná Mesačná krajina nám teda hneď v úvodný deň ukázala krásu krasu v plnej kráse. Človek by nepovedal, že sa dokáže tak rozplynúť nad umiestnením briez, hniezdom hovniválov, alebo kdejakým dieriskom v zemi (stometrová priepasť-jaskyňa Zvonivá jama). Z planiny sme zišli cik-cakom do najbližšej dzediny a ocitli sa tým pádom v majestátnom kaňone Slanej. Bolo treba dobiť vodné rezervoáre, na čom bolo nielen pre nás najtragickejšie, že krčma nefungovala... že vraj chorá krčmárka, v sobotu navečer, pch! A tak po oslovení hŕstky (skôroslovená babička nemtudom lóvensky) miestnych musela postačiť aj čistá voda. Relaxovali sme na miestnej staničke, kde sme plánovali aj nocovať, pani prednostka nám dokonca ponúkla nocleháro v inak zatvorenej čakárni. No na sklonku dňa sme sa napokon rozhodli prebehnúť ešte asi 4-5 km ku Gombaseckej jaskyni, kde sme to zabalili v drevenom posedení pred správcovským domčekom.

Deň 2
[GPS záznam] Gombasecká jaskyňa -> Silická planina -> planina Horný vrch po stodolu pod Drobným vrchom (31 km)

Úvodná noc usmoklená a trochu pokrčená, lebo na kraj lavičiek zatekalo, ale inak luxus. Ráno začalo tak ako skončil predošlý večer, budíček zaobstarala veľmi ochotná pani zamestnankyňa jaskyne, ktorá nás nečakane zobudila a ponúkla kávičkou (odmietli sme, keďže sa dalo aj z automatu), hoci tam vôbec nemala čo hľadať. Lenže nakoniec vysvitlo, že Vĺčik jr. sa musí doučiť rímske číslice, pomýlil si august s októbrom čoby posledný mesiac prevádzky. No do útrob zeme sme sa nechystali, na pláne boli iné výzvy. Po výstupe na Silickú planinu najprv monumentálna Silická ľadnica, potom na ceste nedeľná oddychujúca Silica. Počas vododopĺňacích úkonov sa nám prihovoril miestny ujo Gejzko a presne takto si predstavujem príjemné stretnutie a príjemný alkohol! Ďakujeme za všetko! Nevadil nám samozrejme ani drobný sklz čo sme nabrali. Na planine bolo tiež parádne, aj septembrová hrmavička v diaľke nás obišla. Na tomto mieste mali byť pôvodne slová chvály na teplý pokrm na Soroške: ______________________________________________________________________________________. Takže asi toľko k obedolovrantu. Výstup na tretiu planinu v poradí – Horný vrch, sa tak kvôli predošlému zážitku niesol aj v spleti hrubých slov. Našťastie malebné prostredie Slovkrasu túto náladu už čoskoro prebilo. V zapadajúcom slnku sme si užili najmä lúčne planinové zákutia a krátko pred koncom putovania aj superkukuk na Turniansku kotlinu z Hrhovskej vyhliadky, grandiózne! Síce malo byť pred nami už len pár minút do nocľažniska, no napokon zazneli aj núdzové plány na absolvovanie ďalších 10 km v tme. To preto, lebo chajdu nie a nie nájsť na uvedených súradniciach. Našťastie zvíťazila rozvaha vedúceho geografa výpravy, ktorý s prehľadom dokaučoval posádku až do útočiska. Stodôlka trošku smrdela tak ako samochávala. V noci bola tma...a relatívny pokoj.

Deň 3
[GPS záznam] Planina Horný vrch od stodoly pod Drobným vrchom -> Zádielská tiesňava -> Zádiel -> Zádielská planina -> Zádielská chata (23,1 km)

Óbrmraveniská boli prvou atrakciou tretieho dňa. Zádielská dolina zdola pekná, ale zalistená a málo priehľadná. Zádiel ( „Toto je sku*vená dedina.“ ) ponúkol relax v podobe dokúpenia zásob v dokonale zamaskovaných potravinách, aj úľavu pre nohy v miestnom potoku. Pred nami bol strmý cikcak na Zádielskú planinu. Lenže to by ho najprv bolo dobre nájsť, nadrobili sme si asi hodinu a pol, ktorá nám v konečnom dôsledku vlastne chýbala k tomu, aby sme nezmokli. Podaril sa nám teda opak po ceste strminou na planinu. Tá bola výborná, ale so suchou náladou by bola určite ešte lepšia, hlavne tie božské výhľady do tiesňavy. Etapu sme ukončili znova až keď sa zvečerilo, podarilo sa nám zjednať bivak v strieške pri Zádielskej chate, aj keď pri konverzácii s bufetárom Milanom som mal dušičku a na krajíčku aj slzičku, že nás pustí dovnútra. Nepustil, nevadí, nehaníme, dobre bolo aj za to čo bolo. V noci bolo tesne nad nulou, čo je tiež známe pod pseudonymom zima ako v prdeli. Ručali nielen páriace sa jelene, chatárov vlčiak, ale aj naše drkotajúce zuby. Aj spacákovú dierku na dýchanie som musel hermeticky a nepriedyšne uzavrieť, taká kosa bola. Ale prežilo sa a aspoň bolo o 1. megazážitok a 2. poznanie že páperový spacák bude nevyhnutnosťou, viac.

Deň 4
[GPS záznam] Zádielská chata -> Bôrčianska planina -> Volovské vrchy /Osadník/ -> Štós-kúpele (19 km)

Na sklonku kvartetového dňa zase strmáčik, celkom výživný na Bôrčiansku planinu. Tá bola slnkom zaliata a vymaľovaná ako sa patrí, pekné to tam bolo veru! Horšie to už bolo po tom, čo sme nadobro opustili Kras a presedlali do Volovských vrchov. Hneď na Osadníku polom, potom za ním polom a asi najväčší polom na Skorušine ešte o kus ďalej. Zase sme nadrobili nejaké tie megalomanské (kilo)metre a nervy kým sme sa zase trafili na červenú. Potom už bola len pohoda s duševnou pohodou (na ceste do kúpeľov, spestrenej napr. parádne pohodenou kaplnkou v Štóskom sedle) a úplne najväčšia hyperpohoda v samotnom Štósi. Extra dobrý záver dňa mohol naplno prepuknúť po tom, čo sme po troch nociach obdržali strechu nad hlavou za halier. Proste to tam bolo fantastické: prostredie, personál, kúpeľní hostia, procedúry vo vitálnom svete...fantázia v pohybe! Aj slzička vypadla, že musíme odísť. Ďalšie grandiózne, jedinečné miesto s úplne monštruóznym genius loci.

Deň 5
[autobusový presun Štós-kúpele ->] [GPS záznam] Vernár, Pusté pole -> Martalúzka -> Kráľova Hoľa -> hôľny hrebeň Kráľovoholských Nízkych Tatier -> Andrejcová (pešo 19,9 km)

Po ceste pod Kráľovnú bola možnosť prehliadnuť si viacero lokalít, kadiaľ sme sa preháňali uplynulé dni, aj mnohé ďalšie miesta v priebehu zvyšku autobusovej trasy, ale ani na Prednej hore nebolo nutné vyložiť nikoho. Šlapačka začala až okolo obeda, Vernár nás hlbšie v hore privítal jemným kvapkaním a bola obava čo bude na holiach. Paadoxne, vyššie to bolo čoraz ďalej tým viac okej. Martalúzka potvrdila svoju ospevovanú povesť, a vôbec bol to celkovo krajinársky naozaj najkrajší výstup spomedzi všetkých, ktoré som na KH absolvoval, hoci náprotivné Tatry aj kadečo inšie na okolí bolo tentokrát v oblačnosti. Na Holi sa v tom čase pri asi 5 °C preháňali (už asi dva týždne) geodeti, od jedného sme sa dozvedeli že sa aj s tatranským kamením zvesela šmýkame do Poľska. Vzápätí na holiach nastali aj meteoefekty s prevaľujúcou sa redšou hmlou, tá nás napokon pohltila a sprevádzala až do konca na vynovenú Andrejcovú. Tam to nadšené decká dali za posledný rok veru pekne do laty, aj sme dobre pokecali, dobre sa napojili a vyspali.

Deň 6
[GPS záznam] Andrejcová -> Pohorelá (6,9 km)

Na poltuctový deň putovania už to zostávalo len doťuknúť dole na Podolie. Cestou nás ešte potešila blokáda vozovky ovčou kolónou, pri ktorej sme si vychnutnali prácu baču a hlavne jeho dunča-zaháňača, veľká frajerina! Ostalo už len počkať na vlak v nekonečnej Pohorelej, cez ktorú nám to z vyšného na nižný trvalo asi 40 minút. Ale napriek tomu aj pri tejto už oddychovej činnosti bolo v srdci Horehrona ešte príjemne. Okrem iného sme aj druhýkrát rannú kávičku (v lokálnej Jednote) odmietli.


Zhrnutie s vyhrnutými rukávmi a vychladnutými závitmi:

Okrem všetkých tých monumentálnych nových i staronových krás to bolo tentokrát aj o niečom inom. Nemôžem si pomôcť, ale toto bol predovšetkým trip dobrých ľudí. Na trase našich stôp voňala človečina neuveriteľným spôsobom. Zažili sme kopec úplne pozitívnych stretnutí a za seba môžem povedať, že to dodalo tejto výprave punc ešte čohosi navyše. Prvá akcia s povinným oficiálnym hešt(r)ekom (na ktorý som s prehľadom pravidelne zabúdal) bola proste premakaná. Takmer 125-kilometrová #TourDeKrasZijeVNas a bude žiť vždy, keď si na túto túlačku spomeniem(e)!


Pééská:
* De facto to spáchal Janko [Dženkou], ktorý prišiel s nápadom na slovkrasovú destináciu, nasledovaným už len mojim malým dotvorením rámcového programu o niektoré vychytené lokalitky. Takže mladšiemu Vlčákovi mamonárske poďakovanie za návnadu a celkovú kooperáciu na celom tomto megalomanskom tripe!
* Na vandri sme testovali arašidové maslo z dielne vĺčikovskej potravinovej kompánie. Neviem nakoľko táto čistá jadrová energia napomáha k zlepšeným výkonom, ale je pravda, že som tentokrát nemal žiadnu väčšiu krízu ani napriek ťažkým nociam a odšľapanej kilometráži (každodennej, či kumulatívnej). Nech to už bolo ako bolo, lepšie maslo na lyžici, ako na hlave!
* K dobrým výkonom určite dopomohli aj kúpele na trase, a možno aj zbrusu nové kompresňje podkolienky. Ich premiérová akcia dopadla pozitívne, inak povedané bez kompresiek si história nebude môcť TdK++ zapamätať :D
* Kompreskyyyyyyy!
* Počasie malo byť kadejaké. Chvalabohu sme v spacákoch po nociach nevymrzli (ale veľa nechýbalo) a zmokli iba raz, takže ďakujeme atmosféricko-nebeským silám za spoluprácu.
* Turistov bolo násobne viac ako vo VF/LMF v júni. Zaujímavé!


► Najvyššie a významné vrchy na trase (okrem iných)




► Obraz


Komentáre