Stojí. Vysoká, divá a hrdá. (5 Sep 2014) 
06.september 2014, 11:53


Volanie z hôr bolo silnejšie ako čakanie na Godotov, takže opäť single trip s najvernejším kamarátom zvončekom antimedvedím. Predbehnem, že aj ten sa mi cestou pokazil a musel som ho náhle resuscitovať. Na Poľanu som sa doteraz vracal v päťročných intervaloch, ale v budúcnosti sa táto frekvencia určite zvýší. Začalo sa to nenápadne na detvianskom downtowne, len na dva skoky od ktorého je miestny cmiter aj s vŕškom totálne posiatym tradičnými podpolianskymi drevenými ukrižovanými. Potom asi štyri kiláče na typické lazy do Skliarova typickou malebnou krajinou. Na poliach pred Skliarovom sa pracovalo ručne aj za pomoci techniky, v samotnej osade som na zástavke nalepil Compeed pre istotu aj na ľavačku, poľutoval do esemesiek fňukajúceho pána Šulína :-) a potom už poď ho hore do hory. Melichova skala po pol hoďke, famózne skalné mestečko s ešte famóznejšími výhľadmi na celé Podpoľanie, škoda akurát len jemného protisvetla v podobe nedávno vychodivšieho slnka, inak by fotke boli ešte lepšejšie, takto troška domaľované v grafike. Nuž, nebudúce sem prísť poobede/večer. Potom mala prísť najhoršia časť výstupu cez Vrchdetvu, ale môžem konštatovať, že tento smer je na výstup úplne pohodový, žiadne príliš drsné stúpania, takže treba v kľude nabrať aj tú turisticky najnežnejšiu časť nežného pohlavia. Inak, Vrchdetva s krásnymi lúkami a pastiermi s ovcami, jednoducho veľmi pozitívne scenérie. Kúsok pod horským hotelom Poľana som sa dal do reči s jedným cca sedemdesiatnikom, z ktorého sa nakoniec vyvinul človek, ktorý na Poľanu vystúpil už zhruba 1200x. Čo je najzaujímavejšie, je to pôvodom Čech žijúci v Detve a keď ho volali späť domov do stovežatej povedal že nejde, lebo v Prahe nie je Poľana. Úcta a obdiv a pravá láska k horám. Horský hotel Poľana spomína na staré časy (zatvorený kvôli zlému technickému stavu - infraštruktúra, voda, atď...) a hoci tabuľa na vstupných dverách hlása že je to len dočasne do 31.12.2014, tak to je len utópia, pretože peňazí na rekonštrukciu stále nieto. A ktovie či vôbec niekedy bude... Ale bufet funguje na výbornú (aj teplé jedlá) a ubytovať sa po objednávke resp. dohode dá v desiatich chatkách povyše hotela. Po krátkej kofolovej prestávke ešte hoďka na vrchol Poľany. Hneď 10 minút od hotela na Prednej Poľane koho nestretneš hubárčiť? Rodený Ezdečan s rodinou! Že "My sme zo Zámkov", a ja na to, "Viete a ja som z Ďereku." Už bola ruka v rukáve a široké úsmevy poza všetkých osem uší :-) Pokecali sme, ale musel som pomaly ísť hore, tak som vyšiel, hore som si to užil do sýtosti a pobral sa nazad k hotelu. Cestou dole rozlúčka so zámskou rodinkou, v hoteli fakt výborné pirohy (pritom polotovar) a tmavý Urpiner, pred hotelom na drevenej lavici ešte krátky oddych na dosýtosti žiariacom slniečku. Apropo počasie, asi nemohlo byť lepšie, za celý deň ani raz nezašlo slnko za mraky (!!!), to hovorí úplne jasnou číročírou rečou. Cesta dole od hotela po inej, zelenej, cez Bystrô aj s vodopádom až po iné, tentoraz hriňovské rozprávkové lazy, čo bola úplne fascinujúca destinácia ešte aj ku koncu putovacieho dňa. Veď aj som sa pri padajúcej vode zdržal ďalšiu polhoďku, hádam aj viac, a fotil o dušu: vlastnú aj za ostatných čo neprišli. Ale určite prídu nabudúce, pretože naša najvyššia a súčasne najzachovanejšia sopka jje toho maximálne hodná. So svojimi hustými smrečinami ale na osobitných miestach aj dlhosiahlymi výhľadmi, s nekonečnými lúkami, so zachovaným kráterom a mnohými mnohými prírodnými zaujímavosťami, ktoré bude treba prečesať všetky na dlhšom tripe. Pretože za deň sa to ani zďaleka stihnúť nedá. Naozaj, všetci oázy zážitkov hľadajúci by mali zvážiť, či sa vyberú do povedzme komerčnejších rozbombarbovaných pohorí a či sem. Ja môžem cárovnú horu všetkými množinami všetkým generáciam a pohlaviam odporučiť. Hlavné je vybrať sa. A ísť.

Kto ste videli, slovenskí bratia,
tej zbojníckej Poľany štít?
Skaliská, čo sa v oblakoch tratia,
jakby nebo chceli schytiť:
okolo bralísk bujné trávničky,
a hadie prte, oviec chodníčky,
a výhľad cárovnej hory:
pod ňou sto dolín, sto dedín leží,
jakby kráľovná z vysokej veži
prezerala svoje dvory.

(Detvan, 44.spev)


► Parametre trasy
Detva -> Skliarovo -> Melichova skala -> Vrchdetva -> horský hotel Poľana -> Poľana -> horský hotel Poľana -> Bystrô (dolina, vodopád) -> Hriňová, Bystrô - Vrátka(~ 19,8 km)



► Najvyššie vrchy na trase




► Obraz



► Obrazozvuk


Komentáre