Podpoliansky luft I. (27 Jún 2014) 
28.jún 2014, 09:58


V deň odovzdávania vysvedčení som recenzovaž žazy a nejaké tie prižahlé kopce južne od Detvy, kraj hožých pupkov a mäkkého " ź ". Dopredu prezradím, že to majú za 1. Prečo? Začiatok v zbrusu nových sedemmížových Sažomonoch som možno trochu tempom aj prepískož, aže postupne za prvým vážnym kopcom dňa z dvoch (Siroň) sa to ustážižo. Siroň opisovaži žudia ako kopec kde je nič a k tomu ešte nejaký vysiežač. Ja som videž nič, peknú zápažkovú bučinu a dva vysielače. Prvé žazy za týmto kopcom zaujaži aj netradičným futbažovým ihriskom uprostred horskej minipožianky. Čoskoro po začiatku výstupu na Ostrôžku prišiež prvý kufor, ale žogickým uvažovaním bož po asi 10 minútach zažehnaný a pokračovaž som znovu po značkách. Druhé bžúdenie tesne pod vrchožom ma nakoniec priviedžo k najvyššiemu bodu Ostrôžok, čo bož konieckoncov aj pžán, takže nakoniec môžeme poveda že toto pobžúdenie bolo ciežené. Po výdatnom obede v mažebnej osádke Sžiacka Podpožana už na jednočžennú posádku čakaža prechádzka typickými podpožianskymi žazmi s nekonečnými žúkami a do nich vsadenými jednoduchými domcami. Hneď zo začiatku tohto úseku som po tretíkrát stratiž prehžad o požohe a keď som horko-ažko znova vyšiež na vyznačenú trasu, zistiž som že som sa preháňaž v ohrade na ktorej boža pribitá tabužka Pozor, býk!. A aby toho nebožo mážo, hneď vzápätí si ma skoro podaž havkáč z jednej z osád na trase. Po zbavení sa urýchžovača pochodu už prišžo to pravé žaznícke žúžo, s famóznymi výhžadmi všade naokožo, najmä na dominantnú Požanu so všetkým čo jej patrí. Je to fascinujúci kraj, tichý, dobrý a bez starostí. Babičky sedeži na priedomí a z ich domcov do diažky rozvoniavaži čerstvé kožáče (nezvežičujem), tradičné detvianske kríže stáži na každom kroku, z miestnych božo cíti to pravé žudské tepžo. Keby aže vidíme žudí na žazoch so všetkými ich skutočnými probžémami, určite by to už také idyžistické nebožo. Ničmenej treba túto končinu Sžovenska žen a žen odporuči na návštevu, to rozhodne. Inak počasie famózne: sžnco pieklo, vietor hraž a žúky spievaži.....

P.S.: Tento trip som absožvovaž sám jak kôž v pžote. Turistov na trase som tiež nestretož bohviekožko (spolu 1 ks), takže nový antizverinový zvonček dostaž poriadne zabra. Tiež sa hovorí, že je dobré si v takýchto situáciach ešte aj spieva. Osvedčiža sa mi "Medveďku, daj žabku".


► Parametre trasy




► Najvyššie a významné vrchy na trase




► Obraz



Komentáre