Malofatrou vitálne, ale žoviálne (11 – 14 Aug 2014) 
18.august 2014, 13:13


Začnime teda pekne od začiatku. Akcia hrebeň MF podruhýkrát nemala na začiatku žiaden začiatok. Bez plánu, zato s poriadnym puncom žoviálnosti, sme sa v pondelok 11-ho večer dotrepali do Štefanovej, minúc slušnú prietrž mračien od Žiliny až po cieľ. Takú až sa človek bál, že či nedávno zdevastovaná Vrátna práve neinkasuje dupľu. Našťastie sa nestalo. Po večeri prišla kľúčová úloha nájdenia nocľažniska, zaklopali sme na dvere horskáčov aj nehorskáčov, niektoré dvere boli pre zmenu nenávratne zatvorené. Takže sme sa museli uskromniť s autobusovou zástavkou, ktorá poskytla nočný komfort (ja na stole, kolega na zemi). Hneď vedľa nás rýdze medveďno v podobe plných kontajnerov, ale všetko dopadlo dobre, bez besniacich zvieracích živlov, takže v utorok veľmi skoro ráno sa mohlo ísť šlapať. Malý Rozsutec sme sa rozhodli napokon vynechať kvôli klzkému terénu a rose - nebolo kam odložiť batohy, ale na Veľkom plnohodnotná náhrada s výborným fotogenickým počasím a výhľadmi až do...diaľky. Dole pod Stohom sa trochu zatiahlo, hore na Stohu zase na požiadanie otvorilo a dole pod Stohom z druhej strany privialo na 5 minút aj zopár kvapiek, čo v kombinácii s včerajším dažďom zabrnkalo na vibramy a zanechalo nezmazateľné stopy na výkone, napríklad na mojej zadnici. Po uvedených zuboch na píle ešte posledný úsek cez Poludňový Grúň a nekonečné Steny trošku v svižnejšom tempe, lebo sa blížil ďalší dažďový pás, ale nakoniec deň úspešne zakončený v suchu na tradične výbornej chate pod Chlebom. Celkom v prvý deň nastúpaných okolo +2000 metrov na cca 18 kilometroch, čiže zjavne dosť aj na koňa (však aj niektorí potom spali 15 hodín), ale dali sme, dokonca pod čas.
Stredajšie ráno totálne utopené, od šiestej rána lejak nepretržite skoro do obeda, takže až potom padol príkaz od osobného meteorológa naštartovať motory. Hmla bola síce spoločníkom celý deň a výhľady tým pádom neboli, ale aj pánprsteňovská krajina v solídnej víchrici potešila. Trasa bola oproti prvému dňu brnkacou, chata pod Suchým pripravila tiež dostatočne kvalitný večerný relax a magická nočná megabúrka z okna tu rozhodne stála za pozretie.
Zbeh do Strečna doobeda ďalšieho dňa už bol len formalitou. Cakom prask obvyklý kvalitný materiál, len sa neviem dodnes rozhodnúť, ktorým smerom je ten malofatranský hreben ťažší. Ďakujeme hlavne nebeskej službe za to, že sme nemuseli ani raz sušiť mokré veci, hoci predpovede vyzerali všeliako len nie sucho. Čo z toho vyplýva? Treba mať rešpekt, ale netreba sa báť pochmúrnych predpovedí a vyraziť spoznávať a spoznávať a spoznávať...

P.S.: Aby som nezabudol, pod Chlebom sme mali šťastie na náhodné stretnutia, z ktorých jedno nám napokon robilo spoločnosť až po Malý Kriváň. Ďakujeme touto cestou aj šaľenym vyhodňarom!


► Parametre trasy




► Najvyššie vrchy na trase




► Obraz




Komentáre