Venované inšpirácii (z) hôr. 
22.február 2016, 12:28
Týchto pár rozvitých viet netradične nebude reportážne-popisných. Bude to iba krátka úvaha a ďakovačka o tom, že hory neprinášajú len skvostné panorámy, ale aj iné, oveľa hlbšie pohladenia hlavy a duše.

Hory sú inšpiráciou k množstvu veľmi správnych a potrebných vecí. K tréningu, oddychu a regenerácii, zvedavosti, hľadaniu a objavovaniu, nachádzaniu, často k úniku, atď. To všetko spôsobuje, že hory k sebe ťahajú, lákajú a pútajú. Ľudí. V poslednej dobe, napriek tomu že vlastná aktivita vibramiek v teréne by si paradoxne žiadala viac, sa mne osobne tam hore, alebo v priľahlých dolinách a kotlinách, podarilo stretnúť rad nesmierne zaujímavých ľudí. Viac či menej obyčajne neobyčajných, no v ich zásadnom princípe naozajstných ľudských ľudí. Podstatou tohto slova sú ale ich príbehy, z ktorých je evidentné, že hory im do ich životov odovzdali a stále odovzdávajú svoju inšpiratívnosť. Človek týchto ľudí vnímal, ako-tak spoznával, alebo proste od nich iba niečo započul počas jedného dňa či len večera. Takže ich už možno nikdy neuvidím a (bližšie) nespoznám, hoci by som bol určite nesmierne rád. Napriek tomu to málo čo som sa o(d) nich mohol dozvedieť, dáva človeku do vlastného vnútra čosi veľmi veľké a cenné. A je úplne jedno či "to" prišlo z prostredia milovanej Kráľovnej, turčianskej záhradky, alebo poslednej dediny Stredovýchodu na maďarských hraniciach. Tým najdôležitejším je práve ten jednoduchý fakt, že títo ľudia stále sú a sú naozaj všade. Len by som im za tú nimi z hôr prijatú a ďalej odovzdávanú hodnotu takto chcel poďakovať.

Ďakujem.

Komentáre