Jar prichádza koncom decembra (27 – 28 Dec 2015) 
07.január 2016, 20:04

S nádejou na sneh a slnko pobrali sme sa ešte na sklonku Starého roka do Fatry. Zase raz tam, veď pod Chlebom je veľmi vďačné útočisko a mladší Vĺčik tu ešte nedebutoval. Z nádejí vyšla len tá druhá, sňahu bolo symbolicky roztopeno-sfirnovatené na hrebeni, v uzavretých dolinách a slnku neprístupných zákutiach, do zhruba 1100 m absolútne nič. Psycho! Vysokopolohová teplota zdatne nad nulou, čistý apríl-máj na rozhraní kalendárnych rokov... Tak vyšlo aspoň prvý deň to slnko, ktoré sme my dole skrz mrzuté inverzné počko nevideli dobrý týždeň-dva.
Pri prvých inverzných výhľadoch som s poľutovaním zistil, že som pamäťovku z foťáku nahal doma. Takže môj ctený batoh mal o zbytočné kilečko navyše, čím sa ale aspoň dorovnala tá chýbajúca hmota z poloprázdnej zábudlivej kotrby. Výstup do domčeka pod Chleb priaznivý, oslnený, ľudia sa hojne motkali. Vzhľadom k nášmu dobrému tempu a nechuti vysedávať v okolo olovrantu ešte preplnkovanej chate sme si urobili krátku zachádzku pod južné svahy Hromového. A oddávali sa v polohe ležmo výhľadom, slnku, momentkám! To všetko v tento deň mimochodom v letných "žabkách" na nohách v mojom podaní, aj to je výhoda odsneženého záveru decembra. Večer na chatičke velice príjemný: tradičné dobré jedenie i nápoje, hry, kopa príjemných zoznámení a zaujímavých rozhovorov, všetko to malo takú tú echt dobrú horskú šťavu! Z najväčších highlightov sa dá vypichnúť situácia ako Janči v družnom rozhovore nakladal na Čechov, keď sa tu zrazu z konca nášho stola ozve od našej medzičasom novej kámošky Lenky neochvejná čeština :-) Z nie nami hovoreného slova asi najviac zarezonovali ultratrailové skúsenosti pána dochtora, ktoré sme hltali ako štedrovečernú polievku. A hviezdy medzitým symbolicky žiarili aj vonku na strope. V dobručkej nálade sa pokračovalo aj po záverečenej v predsieňke, len dúfam že som kombináciou hitov typu Kopala studienku a Slížov nikomu nespôsobil sluchové potiaže!
Ráno druhého dňa bolo na prekvapenie číre, akurát vonku sadla hmla. Nuž ale výstup na najvyšší bod Malej Fatry mal čo to do seba aj tak, úplne hore na hrebeni ako ináč aj so slušným víchrom. Tu sme sa podchvíľou rozhodovali aký smer zvolíme ďalej a na zostup, napokon vyhrala alternatíva s uzavretím okruhu cez Šútovskú dolinu s vodopádom aj dobre namiešaným blatkom na ceste. Toho ale našťastie nebolo zas až tak ukrutne moc, a keby aj, tak čo?!? Na hory predsa nechodia fešákovia v sačkách, ale krajinou ošľahaní tvrďasi!
Turistický rok 2015 sme teda zamkli s Vĺčikom mladším (vďaka mu za sparing) bez noblesne čistých galôt, ale inak s veľkou slávou velice pohodovej dvojdňovky. A už netrpezlivo vyčkávame na nové chvíle, ktoré prinesie ten začavší rok nový. Do skakavenia na horách zas a znova, priatelia!

► Parametre trasy



► Najvyššie a významné vrchy na trase




► Obraz
Smartfónfoto by Vĺčik ml.


Komentáre