12. október 2017, 17:57 - Horobzory
Možno ste už zaregistrovali niečo o čerstvo zaznamenanom, pravdepodobne najvzdialenejšom zachytenom výhľade Slovenska, keďže vďaka príliš nabudenému lajkozberačovi Jožovi infovlna ešte asi aj teraz stále prechádza slovenskými internetami. Všetky faktické podrobnosti o danom počine nájdete tu: https://www.naobzore.net/clanok/193-Vitazna-vyprava-sitnialpskych-rytierov
Nakoľko som aj ja mal tú česť byť v ten správny čas na tom správnom mieste, tak aspoň "pár" riadkov, ako sa nám to s parťákom "kvadratickým" Ivom z Detvy vlastne podarilo.
Priznávam, Sitno a útok na zrejme najdlhší zaznamenaný dokuk SR sme plánovali, plánovali sme ho už istý čas. Prvý pokus ešte v marci tohto roku nevyšiel. Pokračovanie sme vyhlásili na jeseň a zahĺbili sme sa do toho ešte viac. Až tak, že to vyšlo hneď na prvý jesenný (tj. druhý celkovo) pokus. Už len to je neslýchané, lebo ak to aj malo vyjsť, počítal som s oveľa väčšou porciou skúšania. Nuž pošťastilo sa, možno sme to čo sa týka podmienok azda aj vyhodnocovali dobre, keď to vypálilo takto. Určite som si ale ani vo sne nemyslel, že dlhoočakávaná prvá osobná dvojstovka bude pre istotu hneď dvestošesťdesiatka, (pravdepodobné) nové slovenské maximum a zároveň prvá tuzemská dvestopäťdesiatka.
Priamo v deň D to nevyzeralo zas nijak veľmi výnimočne. Ale o tom ako to navonok vyzerá to nie je. Horšie však bolo, že aj cestou na Sitno z Počúvadla som pri prvých výhľadoch lámal palicu, zdalo sa mi že je predsa len príliš vlhko. Určite sme ale útočili minimálne na rekord rýchlosti miestneho výšľapu v turistickej kategórii: keďže sme mali nie úplne ideálne časové rezervy do času Č, tak sme to spáchali za 31 minút a 4 mŕtvolne tuhé lýtka.
No a potom hore sa to proste stalo. Necítim sa ale na to opisovať každý vyplavený endorfín, ktorých bolo a stále je nekonečno. Fučák, tma, šmyklavé chodníky, hodiny strávené čakaním v čakárniach staníc na spoje, nič nevadilo ani v tejto chvíli nevadí. Bolo to jednoducho super a bolo to celé veľká zábava :-) Najväčší fun-fact na tom všetkom bol, že keď sme potili oblečenie pri výstupe, verný priateľ/kolega/informátor/radca/tútor Paľo na telefóne mi vraj volal s tým, že sa máme otočiť, lebo to údajne vyzerá naprd. Takže v tomto konkrétnom prípade som vážne rád, že niekedy sa zahrám hru na (tele)komunikačne neexistujúceho :-) Bez Paliho by to v každom prípade neklaplo, a po technickej stránke je obrovská výhoda mať niekoho s obdobnými vizuálnymi perspektívami kdesi na polceste zamýšľaného výhľadu. Btw, dalo sa v pohodičke voľným okom. Teda s mojou myopiou vlastne úplne voľným nie, ale zdravé (a dobre skorigované) kusy nemali najmenší problém.
Niektoré nevídané veci teda už sú po včerajšku videné :-) Chleba ani maslo (aktuálne tzv. v kurze) vďaka tomu lacnejšie nebudú a rovnako nebude ani tento rekord trvať naveky. Možno už v týchto chvíľach (píšem tento odsek práve keď sa Slnko opäť skláňa k zapadnutiu) je na obzoroch niekto, kto zo Slovenska (u)vidí štýlom zem-zem ešte do väčšej vzdialenosti ako my včera. Nie je zas až tak veľa miest odkiaľ sa to dá, ale dá sa a raz sa to určite stane. Absolútny slovenský strop je predsa len ešte zhruba 70 km ďaleko od našej 260-ky ;-) Tak počkajme a uvidíme, či je ten deň v dohľadne, alebo nedohľadne. Celkom príznačne skonštatované, no nie?
V každom prípade to bolo hlavne o neskutočnom súlade vecí, ktoré milujem: hory a turistika, meteorológia/klimatológia, geografia, adventurizmus. Všetkému (jasnéže hlavne počasiu, vlaku veľmi nemeškajúcemu, atď. atď.) a všetkým, ktorí sa na tom konkrétne podieľali, alebo proste držali palce, patrí nekonečná studnica mojej vďaky! Zakončím to asi už len fádne jednou pesničkou s textom, ktorý ale k tomu extatickému aktuálnemu dianiu a pocitom sadne ako riť na šerbel. Do (u)videnia možno nabudúce, priatelia!
When I was younger I used to think of all things that I wanted to do
What I wanted to be, all the things I could see
Now I’m finding, realising things are starting to work out for me, in the grand scheme
This is happening
And I know I'm still a long way off
Still light years from the top but I
Got my feet on the ground
I got my running start
I'm not dreaming anymore
Fell out my head onto the floor
Now they're existing, these dreams
They're coming to life and I’ve
Never felt so alive and now
Can't wait to find out how
To make tomorrow's dreams come around
There's nothing wrong with thinking big
As long as you don't forget to live
Days drag on that's how it goes
Doesn't mean the wheels aren't turning
I'm learning every day
Nothing comes easy
But if it's worth having,
I'll give it everything
And we know we're still a long way off
Still light years from the top
But we got our running start
And we're not gonna stop