Na snehové otvorenie horského roka hneď v prvých dňoch po novoročných oslavách sa po troch rokoch konečne znovu našiel čas. V internom súboji o miesto konania napokon triumfovalo ďumbierske genius loci pred Považským Inovcom.
Trojčlenná zostava, presná kópia tej z M.Fatry 2014, sa na trať vydala ako inak, nočnou dopravou, aby skoro ráno 2.januára stanula na Čertovici za účelom dobytia najvyšších partii Nízkych Tatier s obligátnym nocľahom na skvelej Štefáničke. Už úvodné metre s vychádzajúcim Slnkom pri čistočistej oblohe dávali tušiť, čo za fešačinu nás to vlastne čaká. Vzduch bol relatívne čistý, najmä pohľad na Tatry bol riadny fascináš. Celá cesta až po MRŠku v luxusnej, prechodenej a nádherne vrźgajúcej stope, hádam až na jeden ľadovejší úsek, ale nouproblem pre ďereckých pešiakov. Starosti robil len nedostatok spánku po nekompletnej noci, ale aj to len niektorým, ošľahanými nevyspancami to nezatriaslo. Darmo, tá mládež toho dneska moc nevydrží Obed a ľahké ochkanie šíriace sa fajným prostredím na Štefáničke po príchode boli len dočasné, čakal nás ešte zimný direkt od chaty s cielom na Ďumbovi. Ľudí bolo dosť, veď nebo bolo plechové od rána. Teda až zhruba do momentu kým sa nezačala nasúvať oblačnosť spojená s blížiacim sa studeným frontom, čo bolo zhruba vtedy keď my sme sa nasunuli na samý vrchol hory. Začalo aj slušne fukotať, ale šarvanci si cestou dole predsa zašli ešte odškrtnúť zo zoznamu dobytých vrcholov susednú Štiavnicu, kým ja som sa vychutnávacím tempom tackal smerom naspäť k domčeku. Zanedlho došli aj odbočkári, nasledoval olovrant a až do večere veľmi mierny dobeh spánkového deficitu. Medzitým sme vraj mali dostať na izbu päť báb, no napokon sa z nich vykľula trojica bratislavsko-západniarsko-východniarskych postarších horalov. Inými slovami riadne hovadá, presne tak veru. Bol s nimi ale aj srandy riadny kopčisko až do rána dňa druhého, povymieňali sme aj nejaké cestovateľské skúsenosti, aj ostatné večerné diskusie boli rozvité s rovnakým hranolovým vinníkom na konci. Správna parta, šak tešilo nás ta né?
Tretieho januára ráno ešte zostávalo doladiť plán trasy na tento deň. Z troch variantov napokon kvôli aktuálnym podmienkam vyhral návrat na Čertovku. Frontálny fučák sa zo začiatku postaral o dojem, že ani to nemusí byť sranda, neskôr v kosovke sa situácia ale postupne upokojila. Človek by ale nepovedal, že kráčal rovnakým chodníkom ako pred 24 hodinami - včerajšia ideálna stopa už bola na väčšine cesty zafúkaná. Tesne pred Čertovicou nás napokon dobehlo aj postupujúce zrážkové pásmo a nádherne sa rozsnežilo, aj to sme predsa chceli! Takže skvelota skvelá, k tomu teplý obed na záver v tradišnom motorešte. Vydarené dva dni na úvod roka? No nepochybne, kiež by také boli všetky!
► Trasa
Čertovica -> ch. gen. M.R.Štefánika -> Ďumbier [zimná trasa] a späť (cca 20 km; +1575 m)
► Najvyššie a významné vrchy na trase
► Obraz